„Ó, ty môj Ságelský prameň, ty útecha dediny borskej
hoden i najväčšej chvály, i najväčšej oslavy hoden! Lebo aj vtedy, keď slnko tou najväčšou páľavou zúri, alebo všetko puká a tuhne priam v sibírskej zime, vždycky v rovnakej miere si zachováš ľahunkú vodu, čistejšiu nad samý sneh a zdravšiu nad každý kúpeľ. Sotva aj v ďalekom kraji by našla sa podobná studňa, ktorá by občerstvovala viac ľudí ako ty tuná, ktorá pijúcim viac síl, viac živnej vlády by dala. Pretože v tebe nielen toť veselí pastieri, nielen skrčení oráči zjari, čo kosci spálení sparnou, alebo premnohí chodci, sem zbočiaci z ďalekých pútí, krotia svoj smäd a vlažia si od spevu chrapiace hrdlá, ale aj dedina celá a stále v hojnejšom počte živiaca obyvateľom, hoc nemálo vzdialená, predsa jedine tvojím prúdom si celý rok uháša žízeň.“
Takto kňaz, básnik a náš rodák Ján Hollý oslavuje vo svojej óde Na Ságelskú stuďenku svoje rodisko, v ktorom dodnes stojí jeho rodný dom.
Žiaci ôsmeho ročníka sa učia na hodinách dejepisu o jeho významnom pôsobení počas všetkých troch fáz Slovenského národného hnutia. Ján Hollý písal v bernolákovčine, ktorá bola kodifikovaná v roku 1787 Antonom Bernolákom (1. fáza), jeho tvorba sa najviac rozvíjala počas obdobia Jána Kollára a Pavla Jozefa Šafárika (2. fáza) a nakoniec ním boli ovplyvnení najvýznamnejší slovenskí národovci 19. storočia Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban, ktorí ho v roku 1843 navštívili na fare na Dobrej Vode, aby ho požiadali o odobrenie kodifikácie nového spisovného jazyka. Vo svojej tvorbe sa venoval obdobiu Veľkej Moravy, o čom svedčia diela ako Svatopluk, Cirillometodiáda a Sláv.
Ján Hollý ovládal latinčinu a prekladal do bernolákovčiny diela od Vergília, Homéra, Ovídia a iných, čím významne prispel k rozšíreniu slovenskej literatúry a ovplyvnil tvorbu vtedajších národovcov. Od roku 1967 Literárny fond až po súčasnosť, každoročne udeľuje Cenu Jána Hollého za umelecký preklad.
Cestou života Jána Hollého nás sprevádzala pani Mgr. Oľga Cintulová, ktorá pútavo a pekne obohatila vedomosti našich žiakov, za čo jej srdečne ďakujeme. Dozvedeli sa mnohé zaujímavé informácie o jeho detstve, štúdiách, pôsobení na farách, jeho dielach a prekladoch, jeho významného prínosu pri tvorení nového spisovného jazyka štúrovcami, ale aj o jeho ťažkom osude po požiari na fare v Maduniciach, po čom oslepol. Zo zariadenia domčeka zistili aj veľa informácií o spôsobe života ľudí spred viac ako 200 rokmi. Žiaci si dané informácie zaznamenali do pracovných listov.
Ján Hollý bol významným básnikom, ktorý svojimi dielami prispel k obohateniu slovenskej literatúry a ovplyvnil mnohých národovcov vtedajšej doby, ktorí si ho veľmi vážili.